babun a ine

Doba je strašne ťažká, sme vyťažení, sme preťažení, bojíme sa, a nekomunikujeme, a to je chyba....

Priznám sa,  keď čítam na rozličných ženských fórach príspevky typu, môj manžel nie je doma, nestará sa, mám priateľa, mám sa rozvádzať, môj muž, uteká z domu, nevenuje sa deťom.....ako keby som si listovala v svojom starom, čierno bielom albume, lebo taká som bola.....

Strašne je to v podstate jednoduché, lebo je to o protikladoch, čo sa priťahujú.
Ja, dobré dievča zo slušnej rodiny a on, bohém bohémov, mne pripadal tak strašne úžasný, mne priam praskali okovy na mojich údoch, uväznených v peknej naškrobenej zásterke, perspektíve dobrých jedál a vypulírovanej domácnosti, a dívala som sa na jedinca, čo mal tú drzosť, a žil tak, ako ja by som sa ani v najtajnejších snoch nedovážila....

A láska je láska, fungovala chémia a ja som nepoznala zrazu inú rozkoš, ako byť s ním, ako s ním mať domček ,psa a deti, a rozhodla som sa, že s ním budem až do smrti.....A ani prd ma nezaujímalo, že čo očakáva od nášho vzťahu môj bohém bohémov, lebo veď to bolo jasné, usadí sa, zmení sa, budeme mať deti, a muškáty a časom aj televízor a embéčku, a budeme spolu variť a sadiť mrkvičky :)))))

A nastal po čase problém, lebo ja som si presne ako v tej, detskej básničke, jede jede vláčik, motoráčik, pripásala škrobenú zásterku, ako moja mama, ako jej mama, a zobrala som si do rúk hrniec a prachovku a očakávala som, že tak ako môj otec, môj bohém bohémov donesie pekne každý mesiac , korunu domov a presne ako moji rodičia, zoberieme zošitok, obálky, poplánujeme, rozdelíme.....Lenže tak to nebolo, môj bohém to nechápal a nemienil sa toho zúčastňovať :))))

A neskôr, sme sa rozdelili, ja som bola zodpovedná matka a môj bohém začal z domu utekať, a skoro sme sa rozviedli, a keď už to bolo na spadnutie, sme sa porozprávali, a ja som si myslela, že som kombinácia matky Terezy  a anjela a som obeť, v pazúroch nezodpovedného idiota, ale rozprávali sme sa dni a hodiny, a ja som pochopila, že som bola proste len hlúpa, a že na skoro rozvode, nesiem svoj podiel viny, ako pečať svojej hlúposti.....

Zobrala som si bohéma, ale on sa ním nestal počas aktívneho súloživého harašenia so mnou, on z takého prostredia vyšiel, ale ja som ho chcela zmeniť a ozásterkovať :)))))

On nepovažoval za dôležité, vymydlenosť našej domácnosti, on chcel so mnou na hroznové oberačky, opekačky, jazdiť na motorke so mnou a so mnou byť mimo mojich nervóznych papuľovaní, že ešte nemáme to či ono, a tak sme sa jeden druhému skoro stratili, a ja teraz ľutujem, že som s ním nešla tam či tam, lebo bordel je doma a vždy bude, hrnce a povysávané, nuž no a čo, aj tak je to dookola to isté, ale to, čo som so svojim bohémom mohla zažiť, ak by som odpásala blbú zásterku, ak by som si povedala, že kašlem na to, že to všetci robia, že sa to patrí, že mamička to tiež robila, už nedobehnem, ale viem, že TO bola strašná chyba.....

Tak sme spolu zostali, lebo sme sa uistili, že to je to najlepšie, čo sa nám mohlo stať, aj keď ostatok rodiny, má na to iný názor, skúšame stále, pochopiť jeden druhého, a už sa neskúšame zmestiť do žiadnej zrejmej, bežnej šablóny, obrazu rodiny, kde ocko zarába, mamka varí, a spolu sa venujú deťom, lebo sa tam nezmestíme, lebo ak by som sa tam chcela zmestiť, nemala som si zobrať bohéma bohémov.......howgh :))))!

Unavili sme jeden druhého, v snahe sa prispôsobovať, ja som sa naučila neupratovať a môj bohém sa naučil vysávať, máme všetko, ale čo nám to dalo?
 Len ďalšie krížovky a rébusy, len hrôzu, že sme v snahe mať to, čo majú druhí, chovať sa tak, ako sa chovajú druhí, v kŕčoch jeden druhému rozumieť, sme zanedbali svoje dieťa, ktoré je z toho nášho nekonečného seriálu zmagorené, a nevie, kde je sever......v snahe jeden druhého prezápasiť sme ho zanedbali, rozmaznali a teraz máme problém.......

Spomínam si na nášho priateľa Martina, zo dva krát sa rozviedol, čo je samozrejme, z bežného hľadiska odsúdeniahodné, ale oženil sa tretí krát.....
A ak sa mi podarí, odpásať zásteru, a ak sa podarí môjmu bohémovi, babúnovi, vykašľať sa na podnikanie a ak k nim prídeme, nechce sa mi od nich odísť....
Domčok pobiedny, ani neviem, či majú televízor či práčku, ale v zime, liepa sa mi po kolenách šťastné dieťa, a ukazuje mi výkresok, nevidím žiadne lego či tak, všade vonia bylinkový čaj, praská oheň v kozube a ja zaspávam od príjemna, nič ma nedráždi, ani DPH, ani nič, len si tak sedím a skoro spím....

A v lete, u Martina, ja také nikdy nebudem mať, takú prenádhernú záhradu, plnú krovín, kvetov, trávy, včelých úľov, a mačiatka hladkám, geriatricky si ležiac na mľaskavo šťavnatej tráve a psi sa motajú a ja si hovorím, tu by som chcela umrieť, uprostred toho nádherna, a Martin mi donesie nejaký mok, z nejakých bobúľ a ja som mu vďačná a nechápem, za čím sa pachorím, celý život, prečo sa celý život snažím niečo, niekoho kopírovať, a pri tom, sme s mojim bohémom mohli písať celkom inú knižku zázrakov, ak by sme sa na všetko, okrem nás dvoch vyprdli......

Asi tak to teraz vnímam a mám pravdu....

Síce si všetci uvedomujeme, že model mama má misu a zásteru, a tato má aktovku a montérky, už strašne dávno nefunguje, ale z nejakého nepochopiteľného dôvodu, na tomto modeli stále nástojíme a dobrovoľne si ruinujeme svoje rodiny....

A tak má Martin zásteru, lebo varí lekvár, jeho žena natiera plot, lebo ju to baví, a my sa tam cítime ako v raji......