babun a ine

Spomínam si, aká som bola vyvalená, keď som pred 25 rokmi vstúpila do miestnosti, kde boli počítače. Bola to klimatizovaná miestnosť a veľké mašiny s veľkými kotúčmi chrlili dierované kartičky, a mňa oblial vesmírny úžas, a pokora smrteľníka, pred niečím, čo je mimo môj pochop, čo je tak úžasné, že musím byť zákonite šťastná, že som sa toho mohla zúčastniť....

A toto nadšenie ma prenasledovalo až do chvíle, keď mi tento úžasný stroj spôsobil, môj blbý dátum narodenia, proste stále a stále, blbý dátum, a nechápala som, prečo to musím riešiť, a prvý krát som sa stretla so slepým úradníkom, čo tvrdil, že ak stroj hovorí, že som sa narodila vtedy a vtedy, tak je to pravda, a hotovo :))))) A prvý krát som si uvedomila, aké je to nebezpečné, keď do počítača nahadzuje dáta, v podstate permanentne namazaný zodpovedný pracovník :)))

Práve vtedy ma prvý krát napadlo, aká som bezmocná, a druhý krát vtedy, keď mi cez môj strašne drahý, a ničím nechránený internet nabiehali prvé vírusy, cez disketky, nekontrolované detto, a začala som si uvedomovať, ako málo stačí, aby si niekto čokoľvek o mne zistil, zneužil to a urobil mi zo života peklo...

Možno preto, lebo som bola pri prvých lastovičkách počítačových, ma nijako nepochytilo hromadné, masové nadšenie zo sociálnych sietí, a ak ma aj na chvíľku pochytilo, tak ma to veľmi rýchlo prešlo :)))

Som možno jeden z mála, čo nie je na fejsbúku, v živote by ma nenapadlo, niekde písať, len tak, svoje osobné údaje, a už ani náhodou, posielať a uverejňovať svoje fotografie, ani len môjho psa, nieto ešte svojho domu, svojich detí, a tak podobne, ani len muškáty sa mi nechce zverejňovať verejne....

Ale aj tak som neustále generovaná, každý deň mi zazvoní telefón, a nejaká švitorivá bytôstka mi referuje, že je z firmy XY a bola som vybraná pre odber hrncov, bambusových ponožiek, poistky, lacného pežota, liečebné ponuky sa mi núkajú a navyše, aj nejaké lekárske záležitosti...

Keď som bola naposledy oslovená, že si mám nechať skontrolovať svoje kardiovaskulárne neviemčo, ma prešla slušnosť a trpezlivosť a spýtala som sa, ako ste na mňa prišli?
Dostala sa mi odpoveď, že to vygeneroval počítač, že patrím do rizikovej skupiny, a že by ma to OZAJ malo zaujímať...

Aj na rozličné iné telefonáty som reagovala, otázkou, ako ste na mňa prišli? A rovnako som dostávala odpoveď, že to generuje počítač, a keď som sa spýtala, že odkiaľ máte databázu, bolo mi povedané, že to nie je v kompetencii volajúceho, že to generuje počítač.....

Tak keď už som generovaná, prosila by som ozaj vážne, aby som bola generovaná v rámci tém a problematík, aké ma ozaj trápia a zaujímajú...

Takže naozaj ma netrápi, že mi môj muž nedoniesol na Valentína srdiečko, vážim si ho preto, lebo dokáže zarobiť na slušné živobytie a dokáže narábať s vŕtačkou, a že nebudem na staré kolená odkázaná na cirkevnú charitu, a že mi na Vianoce nepomohol piecť zákusky, to ma tiež netrápi, takže generujte na základe toho, čo OZAJ potrebujem....

Generovanie všeobecné, že deti majú celkom presne chodiť na šerblík vtedy a vtedy, a ak to tak nie je, tak s dieťaťom nie je všetko v poriadku, a treba sa radiť na fejsbúku, odbehnúť s ním k psychológovi, a normálne pozorovať svoje vlastné dieťa, držiac príručku, konzultujúc cez mobil,  lebo sme bezradné, lebo nie je to generovateľne štatistické, tak ak by som mala vnúča, čo nemám, tak podobné rady rovno posielam do teplých krajín....Nie je to normálne, lebo mám pocit, že generovanie generácií a správnych postupov prispieva k tomu, že sa matky boja vlastných detí, a miesto normálneho, negeneratívneho povaľovania sa s nimi po koberci, a chichúňania sa nad varením pudingu a polievaním sa hadicou, sú deti pod počítačovým drobnohľadom, a deti to cítia, a čo im iné ostáva, ako inak majú protestovať, ako sa trieskať o zem a vrieskať....

A tak sa generovaní  neosobnými počítačmi, generačnými tradíciami, neustále umárame v snahe, byť v podstate generovateľne a štatisticky do davu zapadnuteľní, bojac sa prejaviť vlastné ambície, vlastné sny, postupy, spôsob života, lebo je to čudné, lebo sa to nepatrí,
ale je to len na nás,  a nášho stupňa generovačného, priam partizánskeho odboja, ustáť to, že i keď v živote neuvidíme žiadnu operu, neomočíme si v živote nohu v mori, a nebudeme mať v živote v kúpeľni estetickú vaňu, aj tak môžeme byť slušní ľudia, a ani sa nemusíme vedieť bicyklovať....a ani s celou rodinou nemusíme tráviť Vianoce...

Aj Danka Steelová, je nepraktický generátor nereálnych vzťahových súvislostí, lebo keby žila tuto u nás, tak by písala depresívne poviedky typu mala som živnosť, a exekútor, a tak som sa utiahla do kláštora...:))))

Od doby, keď zľahka namazaný obslužník počítačový, zadal nesprávne môj dátum narodenia, celkom pragmaticky viem, že za každým riadkom, čo si prečítam, za každou obálkou, čo dostanem, za každým telefonátom, čo ma vygenerovane k niečomu nabáda, je zase len človek omylný, a ak som nedostala dve výplaty, lebo Pali mal o nejaký ten pol promile viac, ako treba, :)))) tak ani teraz, na staré kolená, mám skeptický odpor k neosobným privilégiám,  byť kadečím a kadekým vygenerovaná, manipulovaná, a od skutočných problémov, ako somár na mrkvu, odgenerovaná.....

A týmto zdravím Paliho, čo je aj teraz môj kamarát, generálne sme si veci vyjasnili, a veľa ma o počítačoch naučil :)))